Definícia pojmu je nepodliehať prvému dojmu, všeobecnej mienky a naivne nepreberať tradované názory. Keď sa nad tým zamyslím, tak sa deje pravý opak vyššie prezentovaného. Nechcem ľudí nazývať ovcami, lebo dnes je to už súčasťou folklóru. Skôr sa jedná o stádovitosť populácie. Nikto nechce ísť proti prúdu, nikto nechce vyčnievať z davu. Prečo je to tak?
Médiá pracujú na plné obrátky, masírujú mysle a prezentujú len jedno názorové spektrum. Nie je priestor na opačný názor, ak sa nejaký aj dostane do mainstreamu je odsúdený. Horšie je, že už aj v bežnom živote, napríklad medzi kolegami, hovoriť svoj názor je na zváženie. Na zváženie preto, lebo človek sa nechce púšťať do konfliktu. Takto sme systematicky umlčovaní, keď ťa kolegovia napadnú za názor. Kriticky mysliaci sú vždy v menšine. Ak nemáš argumentačné schopnosti alebo nie si flegmatik, nejdeš do toho. Ja patrím medzi tých, ktorí nechcú byť ticho. Mám svoje presvedčenie a poviem čo si myslím – a to sa dnes nenosí.
Ľudia emočne otupili a nemajú problém ti vyčítať hocijakú blbosť, aj keď ich do toho nič nie je. Je moja vec koho volím, koho počúvam a aké názory vyslovím. Toto si treba uvedomiť a nemať strach. Je pravda, že som bol vyčlenený z rôznych kruhov ale s odstupom času ma to vôbec netrápi. Pre takých ako ja vznikli takzvané nálepky ako konšpirátor, kotlebovec a najnovšie dezolát. Je to jednoduchší spôsob ako sa baviť bez argumentov. Namiesto názoru odsúdiť osobu, ktorá to povedala. Zaoberal som sa tým v predošlom blogu.
Kritické myslenie je potrebné viac ako predtým. Nie, nemyslím tým príručku od Denníka N, ktorú distribuovali na školy. Je to celkom paradox, keď absolútne jednostranný, bezpohlavný denník chce rozprávať o nejakom kritickom myslení. Denník, ktorý šíri hoaxy a schováva sa pod „nezávislosť“ :D. Tragikomické. Práve toto nie je kritické myslenie, iba propaganda.
Mám svoj okruh ľudí, ktorí aj keď nesúhlasia, majú mentálnu kapacitu na rozhovor. Presne toto spoločnosť potrebuje. Nezaujatú vecnú komunikáciu. Bez toho bude iba radikalizácia a dôsledky budú len horšie. Je to cítiť, ľudia sú nespokojní so situáciou v našej krajine. Je najmenšia dôvera vo vládu, súdnictvo či políciu. Spory prerastajú v nejakej miere do života každého obyvateľa. Vôbec netuším kam to môže dospieť ale ako realista to vidím negatívne, a to ma zaráža.
Je potrebné byť zvedavý a vedieť zmeniť názor aj vďaka, kritickému myslenie. Vedieť prijať argumenty a následne si ich rozobrať a zhodnotiť. Tak sa vytvoriť vlastný názor. Neprijímať slepo názory druhých a biť sa za ne…
„Myslenie je najťažšia práca, ktorá existuje. To je dôvod, prečo tak málo ľudí myslí.“